Obec Lula sa nachádza v nadmorskej výške 180 m n. m., na Podunajskej nížine na Hronskej tabuli, 10,5 km na JV od Vrábeľ. Listinne je doložená prvý raz r. 1226 (Lyvla), spomína sa aj r. 1262, keď ju kúpil gróf Ondrej, pán hradu Bana na Považí od Ladislava z Ľuly. Od r. 1386 bola príslušenstvom hradu Jelenec, ktorá tu mala mýto. V roku 1618 si ju podmanili Turci a r. 1663 ju spustošili. V r. 1536 mala 4 porty, r. 1828 mala 35 obytných domov a 221 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom. V obci sa nachádzala aj klasicistická kúria zo začiatku 19. storočia a neoklasicistická kúria z konca 19. storočia. V r. 1938 – 1945 bola obec pripojená k Maďarsku. V r. 1945 patrila do Československého štátu. V r. 1956 sa založilo JRD. V r. 1975 došlo k zlúčeniu poľnohospodárskych družstiev, kde bola pričlenená do PD Beša.
Na miestnom cintoríne sa nachádza Mariánska kaplnka zasvätená P. Márii s historizujúcou fasádou, pôv. renes. budova, v priebehu 18. stor. a koncom 19. stor. prestavaná. Spomína sa už r. 1561, ktorá je však podľa písomných zápisov oveľa staršia. V r. 1630 bola pustá a r. 1718 spolu s Malou ľulou, patrila trnavskému semináru. Jednoloďový priestor s polkruhovým presbytériom zaklenutým konchou, v lodi má valenú klenbu. Fasády členené pilastrami. Priečelie zakončené stupňovým štítom má v strednej osi obdĺžnikový vchod vložený medzi dva polpiliere s pseudoromán. hlavicami, na ktoré dosadá polkruhová archivolta. Na štíte je ustupujúci oblúčkový vlys. Zvonica kedysi bola šalovaná drevená z 20. stor. so zvonom z r. 1772, liatym v Trnave.
